Dlho som zvažoval, či mám niečo vypoti? na túto tému a podeli? sa o svoje poznatky, či to má význam, raz som začal, potom som rýchlo skončil. Viedli ma k tomu niektoré príspevky, skúsim sa k nim dosta? a v neposlednom rade aj Bohdanov príspevok k tomu, čo zažil na Czechteku, i keď svoje slová myslel na niečo úplne iné: "SERU NA LIDI kteří se potřebujou nějak škatulkovat, SERU NA LIDI, kteří bezhlavě odmítají tolerovat cokoliv jiného než jsou oni sami." Osobne už niekoľko diskusií na podobné témy okolo náboženstiev a cirkvi mám za sebou, tak trochu už argumenty a v niektorých prípadoch "argumenty" oboch strán poznám, tak skúsim by? čo najobjektívnejší.
Je ?ažké napísa? niečo na všetko čo bolo spomenuté, berte takisto prosím do úvahy, že čo je nižšie som s?ahoval z fór, kde som písal už predtým na túto a niečo som teraz doplnil, čiže to možno nebude ma? úplne dokonalú koncepciu... (preto niekde je diakritika a niekde nie je).
biblia, dogma, "pokud to není jen zásek na dogmatickým salátu jménem Bilble"
Biblia sa v priebehu dejín stala najprebádanejšou knihou na svete. Predmetom momentalnej pozornosti na czechcore je Novy Zakon, Toru aj s prorockymi knihami teda necham bokom.
Prve pisomne zmienky o zivote Jezisa Krista vznikali az 50 rokov po jeho smrti – napriklad evanjelium podla Marka v 40 rokoch n.l.. Zlucenie Stareho a Noveho zakona nastalo az v rannom stredoveku, povodne nemal Stary Zakon s Novou zmluvou nic spolocne. Prvotna forma Noveho zakona bola ustna a samotne evanjelia su skor pokusom o vysvetlenie zmyslu Jezisovho poslania, dat mu strukturu a spojit v celok. Nikdy neslo o dobove svedectva apostolov, ziadne take evanjelium sa nezachovalo. Jezisovo ucenie sa sirili spociatku ustne formou jeho vyrokov, ktore az 50 rokov po jeho smrti boli vzorom pre evanjelia podla Matusa a Lukasa. Hladat dobove svedectva v evanjeliach je naprosto zcestne. V tradicnej greckej histografii platila zasada, ze historik si moze aj velku bitku vymysliet, ktora sa nikdy nekonala, pokial na jej pribehu charakterizuje postavu vojvodcu – rovnako to je aj s bibliou. Jej podstatou je biblicka skusenost s Jezisom Kristom, nie filozoficka koncepcia. Na Ježiša si ľudia začali spomína? až po tom, čo sa preslávil, preto je Biblia plná čisto literárnych a mýtologických motívov. Moderne chapanie ukrizovania Krista chape tento opis ako prostu ukazku toho, co pred Bohom obstoji – nie aby uzmieril fatalnu chybu cloveka, este mimochodom zo stareho mezopotamskeho mytu o rajskej zahrade Eden (koncepcia tzv. "dedicneho hriechu" bola rozpracovana az po germanizacii krestanstva v stredoveku, ide o zname obdobie vyberania odpustkov, teda obdobie, ked sa presadila spoved spovednik-knaz a nie skupinove vyznanie hriechov a k tomu patrila aj poslusnot cirkvi - cize usilie o spasu).
V biblii (Novom zákone) napríklad nie sú Filipove evanjeliá, kde Ježiš údajne obhajuje vraždu sluhu svojho pána a poukazuje na pevnos? jeho vôle a odvahu. Keď som sa pýtal v kníkupectve zameranom na podobnú literatúru po týchto apokryfoch (aj na Tajnú Jánovu knihu a Tomášovo evanjelium), bolo mi povedané, že vlastnícke práva na Bibliu aj ostatné veci okolo vlastní Konferencia Biskupov Slovenska - čo znamená, že sa ich asi ani nedočkám. Napriek tomu, že existujú ďalšie evanjeliá, podľa mnohých biblistikov sú z kvalitatívneho hľadiska tie najlepšie práve v Novom zákone umiestnené.
V biblii ide o biblickú skusenos? s Ježišom, pravdepodobne inšpirovanou akýmysi listami Ježišovými, v ktorých boli zaznamenané jeho výroky. Marx s Engelsom sa snažili dokáza?, že Matúšove a Jánove evanjeliá boli napísané až v 2.-3. stor. n.l., podľa mňa sa im to nepodarilo - nestačí nahradi? jednu teóriu druhou a obhajova? ju, že je tá pravá - pričom je rovnako teoretická ako tá predtým.
Problém je však v tom, že aj Starý aj Nový zákon bol v priebehu dejin upravovaný (kongresmi a pod.), takže je veľmi ?ažké urči?, čo je pôvodné a čo dobovo prispôsobené.
Cirkevné dogmy majú s bibliou a Ježišom Kristom pramálo spoločné. Napríklad dogma o trojjedinosti boha bola uzákonená v 3. stor (ak nie je priamym výmyslom Konštantína) a formovali sa práve od tohto obdobia, keď sa cirkev stala štátnou cirvkou a tomu nasvedčoval aj jej centralistický model a neskorší vývin. Síce ide o príklad, ale pritom aj o základny faktor neskoršieho vývoja cirkvi. Konštantín na vôbec prvom ekumenickom koncile túto myšlienku načrtol - myšlienku "rovnakej podstaty" (boha / syna - Ježiša Krista) - v tej dobe, keď cirkev oslobodil, prispôbil ju štátnej štruktúre. Dogma o trojjedinosti vlastne znamenala úplný dištanc od tradičnej biblickej viery židovských kres?anov a židovských koreňov kres?anstva - pre ktorých bola trojjedinos? nepochopiteľná. Prvý krát šlo o cirkev nie prenasledovanú, ale cirkev, ktorá prenasledovala - na základe zvláštnych zákazov bol judaizmus vylúčený zo štátnej sféry a podliehal represiám. dogma o najsvätejšej trojici vlastne nasadila korunu tomuto štátnemu náboženstvu.
Kniha Božia - napriek interepretície aristokracie cirkvi nálezy - bilbické nálezy dokazujú, že grécke texty sa v informáciách o živote Ježiša Krista rozchádzajú. Netreba zabudnú?, že Nový zákon sa spočiatku šíril ústne a až neskôr boli zapísané v Ježišových výrokoch, ktoré sa síce nedochovali, ale citácie z nich áno.
Evanjeliá teda boli pokusom da? obrazu o Ježiša Krista celok. Dovtedy Ježišove výroky či ústne tradované povesti boli spájané primítvne "a potom... na druhý deň", alebo spájane geografiky "a potom prišiel tam a tam a stalo sa to". Žáner takéhoto tradovanie nebol veľmi kontrolovateľný, keďže neexistovala jendotná tradícia ich výkladu a až Marek sa prvý rozhodol, že Ježišov obraz podá ako existencionálny príbeh a jeho skutky zasadil pevne do jeho života.
Teda Božia kniha? Záleží na tom, z akého pohľadu sa na Bibliu pozriete. Pre toho, ktorý je pripravený Bibliu roztrha? v zuboch to bude ďalší dôvod a pre toho, ktorý ju vníma naopak, ako inšipirúce myšlienky ohľadom konfliktov a smrti ... pretože pre tých prvých to bude zdrap papiera a pre tých druhých niečo, v čom (v Ježišových skutkoch, to ako pomáhal) vidia budúcnos?. "Božia" však neznamená kult, dogmu - mimochodom, veď k poznatkom ako vlastne prišla na svet, kolos navzájom nesúvisiacich poviedok a iných literárnych smerov, prišli kres?anskí bádatelia.
Počiatky kres?anstva, prvá cirkev, "která se trochu víc rozrostla (za pomocí terroru)" a vznik cirkevnej hierarchie
Tak ako dnes prostredníctvom Bibilie, aj v bilbických časom bol Je?žiš inšpiráciou. Tento muž z Nazaretu (nie Betlehému) sa svojimi činmi a slovami dostal do konfliktu s vtedajšou vládnou mocou - s oficialnými náboženksými úradmi a hierarchiou. Väščina katolíkov (aj ateistov, ako som si ráčil všimnú?), že cirkev je v celých jej dejinách nemenná a Ježiš bol katolíkom. Naozaj? Chválil manželstvo, jeho prví účedníci boli ženatí (Pavol tvrdil, že je výnimkou), obsluhoval svojich účeníkov pri stole.
Sice Jezis Kristus nikdy nepouzil slovo "cirkev", dokonca ani programovo neziadal vytvorenie a zalozenie cirkvi. Pocas svojej kratkej cinnosti, nanajvys trojrocnej, pravdepodobne vsak niekolkomesacnej, sa neusiloval zalozit spolocenstvo so svojim vlastnym vyznanim viery, uctievanim, organizaou, uradmi, nabozenskou hierarchiou. Podla vsetkych dostupnych informacii Jezis Kristus pocas svojho zivota, ziadnu cirkev nezalozil.
Avsak v zmysle nabozenskeho spolocenstva, cirkev zacala existovat po jeho smrti. Jezisovi zidovski nasledovcnici boli presvedceni, ze tento clovek, ktoreho zradili, ktoreho opustil Boh a s vykrikom zomrel na krizi, nezostal mrtvy. Verili, ze ho Boh pozdvihol k vecnemu zivotu v sulade so zalmom "sedi po pravici Bozej" a Boh ho urobil "aj Panom aj Mesiasom".
Cirkev sa teda svojim povodom odvolavala na Jezisa Krista, v ktorom jeho nasledovnici videli prichod Bozieho kralovstva. Cirkev je Jezisovim hnutim, pri jej zakladoch nebol ziadny kult, zakony a organizacia s uradmi. Jej zakladom bolo vyznanie viery v Jezisa Krista ako Mesiasa, ako to bolo specatene krstom v jeho mene skrze obradne jedlo na jeho pamiatku.
Cirkev je teda spolocenstvom ludi, ktori veria v Krista a vidia v nom nadej pre vsetkych ludi. Cirkev (ekkleisie) oznacuje spolocenstvo, ktore sa zislo v urcitom case na urcitom mieste s urcitym cielom - hlasat evanjelium, zasvacovanie krstu, slavenie jedla na znak vdaky a spomienky, rozlicne obrady.
Povodna cirkev nemala nic spolocne s dnesnou hyperorganizaciou duchovnych funkcionarov. V prvotnej cirkvi okrem Dvanastich apostolov boli apostolmi vsetcim co hlasali Kristovu zvest a zakladali spolocenstva ako prvi svedkovia, zvestovatelia a v Pavlovskych listoch sa spominaju aj proroci / prorokyne, ucitelia, evanjelici, muzi aj zeny. "Nech je vodca sluzobnik", prvotna cirkev nepoznala urad - vladu (arche), ale diakoniu (sluzbu), co znamenalo obsluhovat pri stole. (500 rokov po Kristovej smrti neznamy teolog pouzil pojem "hierarchia", ktory sa v katolickej cirkvi udomacnil natolko, ze znamena "svata vlada").
"Kres?an" znamená prislusnik Kristovho ludu (po grecky christanoi) a prvýkrát sa používalo v sýrskej Antiochiii a označovalo spoločenstvo, ktoré tvorili rodení Židia aj rodení nežidia. Dovtedy sa Ježišovo učenie šírili najmä po vidieku a teraz sa stalo aj mestským javom. Treba poveda?, že kres?anstvo sa stalo nádejou pre chudobných, otrokov, trestancov. Ježiš prišiel so spásou pre všetkých ľudí, zatiaľ čo Židia verili len vo svoju spásu. Apoštol Pavol - Šaul z Tarzu, chybne vyzdvihovaný za "zakladateľa kres?anstva", mal veľký vplyv na vývoj raných cirkví. Pavol v mnohých smeroch pokračoval v hlásaní Ježiša, krstil v jeho mene, slavil obradne jedlo na jeho pamiatku. Pavol bol pre Zidov Zid a pre nezidov jeden z nich, nezidom neprikazoval zidovske sviatky a zaroven Zidom ponukal univerzalnu vieru v Boha Izraela bez obriezky, bez dodrziavania zidovskych prikazani suvisiacich s cistotou, nariadenia halachy suvisiace so stravou a sabatom. Pavol tak sposobil, ze nezid sa mohol stat krestanom bez toho, aby presiel na judaizmus - co malo velky uspech a vdaka tomu sa krestanstvo sirilo v Antiochii a so zidovskej sekty sa stavalo coraz viac rozsirene nabozenstvo. (naozaj priserny teror)
Slovo "katolicka" znamena vseobecna - cela a prvy krat ho pouzil biskup Ignac Antiochijsky a to vtedy, ked mal na mysli vsetky cirkvi, vsetky krestanske spolocenstva a pavlovske cirkvi roztrusene pozdlz Stredozemneho mora.
Ranni krestnania nepoznali urady, episkopat, presbyrat ani vysvacovanie vkladanim ruk. Nemali aristokraticku organizaciu na cele s papezom. A predsa bol Pavol presvedceny, ze su uplne. V prvom liste Korintskym Pavol povazuje za uplne normalne, ze tam Eucharistiu slavia bez neho a bez kazdeho, kto mal v spolocenstve nejaku funkciu - prorok, ucitel, diakon, dokonca ani Ignac, zastanca monarchistickeho episkopatu, sa vo svojich listoch neobracal na ziadneho biskupa (Rimanom napr.).
Napriek tomu vznikla katolicka hierarchia. Ignac Antiochijsky uzakonil tri urady, ktore sa stali tradicnymi v cirkvi: biskup, presbyter a diakon (tento urad bol neskor zruseny a obnoveny az Druhym vatikanskym koncilom).
Po zidovskych vzburach v roku 135 n.l. letopoctu doslo k rozkolu medzi zidovskymi krestanmi a nezidovskou cirkvou. Zidovskych krestanov a ich kritsologoiu zacala rimska cirkev vnimat len ako staru sektu prezivajucu z davnych cias a neskor ako kacirstvo (ake paradoxne). Centrom krestanstva sa stal napriek ultacovaniu Rim, kde pocet krestanov aj napriek prenasledovaniu stupal (to je ten teror? mozno na tom je nieco pravdy). Vdaka tomu, vacsina prvych teologov, apologetov (spisovatelia ktori pisali obranne diela prezentujuce krestanstvo ako doveryhodne nabozenstvo) ovplyvneni helenistickou kulturou, ktoru este dnes mozno vidiet vo formulacii vyznania viery. Krestanstvo bolo prezentovane ako prava filozofia, kde v strede bol bozsky Logos, vecne slovo vlozene do ludskej bytosti "ako semeno pravdy", ktore sa napokon stelesnilo v Jezisovi Kristovi. Hnacim motorom bol Oriegenes, ktory chcel zmierit krestnastvo s greckou kulturou. Origenes chapal ludske dejiny ako "Boziu vychovu ludskeho pokolenia", kde clovek zastrety vinou a hriechom je ocisteny Krisotvym posobenim - vtelenie Boha viedlo k zbozsteniu ludskych bytosti, krestanov. V helenistickom krestanstve sa diksusie neviedli okolo nasledovania Krista, ale akceptacie filozofie o Bohu, Krisotvi a svete. Nova kristologia zamierena na Logos odsuvala do pozadia historickeho Jezisa Krista, diskutovalo sa o o pravej, ortdoxonej viere (prvou obetou inkvizicie bol spanielsky laicky kazatel). Termin "katolicka" nadobudol polemicky charakter a znamenal "prava". Samozrejme, bol aj opacny tren, biskupi-teologovia ako Irenej Lyonsky stale hajili prostu vieru krestanskeho spolocenstva, evanjelia, obrady pred udajne vyssim, cistym duchovnym poznanim, ktore sa opieralo o zjavenia, myty, tajne tradicie spojene so zahadnymi obradmi a magickymi procedurami. V tomto obobi sa zacal formulovat kanon (normy) toho, co je krestanske - vyznanie viery vymedzejuce hranice pravej ortodoxnej viery, zavedenie novozakonneho kanonu Pisma a urad episkopa (biskupa), ktory povodne suvisel s organizaciou v cirkvi, teraz sa stal ucitelskym uradom - moc biskupov zacala byt coraz vacsia.
Tak sa vlastne stalo, ze revolucne nabozenske hnutie "zdola" bez vedomej poltiickej ideologie preniklo do vsetkych sfer spolocnosti, duchovnejsia a filozofickejsia forma bohosluzieb si ziskavala priaznivejsi ohlas oproti krvavym obetiam a soch bohov. Bodku za celym tymto procesom dal cisar Konstantin a jeho synovia Konstancius a Teodozius, ktory z krestanstva urobili statneho nabozenstvo, plne neznasanlivej politiky voci pohanom - z prenasledovanej cirkvi sa stala cirkev prenasledujuca.
stredoveká cirkev, štátne náboženstvo, inkvizícia, reakčná cirkev dodnes
Krestanstvo (resp. katolicka cirkev) vplyvom helenistickej kultury po grekoch pokracuje v ultacovatelskych postojoch voci zene. V Atenach zeny nemohli vychadzat z domu bez sprievodu otrokyn a vacsinu zivota museli travit v "zenskej casti domu", ktoru dokonca davali strazit mongolskym psom. Zena v grecku bola bez obcianskych prav a bola vylucena zo spolocenskeho zivota - slavni grecki filozofi mali za manzelky negramotne osoby. V Sparte bola vychova podobna vychove muzov, dokonca tu spravovali verejny majetok (vojak ako vojak).
Ak sa nemylim na ekumenickom koncile v r. 585 v Macone priznala katolicka cirkev o jediny hlas zenam mozog - uznalo sa vlastne, ze zena nie je poloclovek, ale clovek (a ze ma mozog a rozum). Dovtedy sa viedli vazne uvahy o tom, ci zena je vobec schopna rozmyslania, ci ma dusu a pod.
Origenes posobil v Alexandrii a neskor v Palestine, mal zasadny vplyv na filozoficko-ideologicke schemy ranneho krestanstva - z dnesneho hladiska (pre mna) paradoxne myslienky: "manzelstvo je nieco nesvate a neciste, je to prostriedok zmyselnosti" (mimochodom, nebol to Origenes, kto sa dal vykastrovat, aby nepodlahol "pokuseniu diablovho nastroja"?). Tato schema sa odvijala od (este stareho mezopotamskeho) mytu, ze Eva bola stvorena len z Adamovho rebra (a Boh jej nevdychol dusu ako Adamovi) a potom bola pricinou hriechu a padu ludstva do nemilosti a utrpenia - navyse tento dedicny hriech sa v rannom krestanstve vysvetloval na pohlavnej baze: jablko pomocou ktoreho Eva zviedla Adama bolo pokusenim sexu - potreba sexu teda bola vyhlasovana za diablov vynalez a vplyvom Origena a Augustina vznikol ideal asketizmu (podobny tomu budhistickemu), ideal bezzenstva a bezmuzstva. Neskor ranne krestnastvo alternovalo a manzelstvo tolerovalo ako nutne zlo, v ktorom vsak "manzel je spravcom rodiny a hlavou svojej zeny" (papez Lev XIII - vid postoj ranneho krestanstva k tomu, ci je zena vobec clovek s rozumom a dusou) - neskor z toho vznikol kult svatej rodiny - pre mna zasadne v rozpore s bozim prikazom "chodte a mnozte sa" (nie je tam zmienka u nutnosti manzelstva) a cirkev pod tlakom modernych cias priznava istu hodnotu aj pohlavnemu zitiu manzelov, "neviete, ze vase telo je chramom ducha svateho?" (list Pavla Korintskym).
Myslim, ze taketo trendy boli v cirkvi boli uz skor ako bol Milansky edikt. Napriklad len ten rozpor Petr vs. Pavol (resp. sexualita vs. asexualita) pokracoval aj dalej. Papez Callistus I vysvecoval za knazov muzov, ktori sa dva-tri krat ozenili, dovoloval duchovnym zenit sa a v dobe ked bol v Rime stale trest za cudzolozstvo prehlasil, ze da rozhresenie tym, co zhresili a smilnili, pokial ucinia pokanie. To viedlo k zvoleniu prveho vzdorupapeza – Hyppolyta, ktore bol proti sexu v akejkolvek podobe, atd. Koncil v Ankare r. 314 musel dokonca zakazat sexualny styk so zvieratami a sami papezi / duchovni neboli zrovna vzorom pocestnosti.
Augustin je spolu s Tomasom Akvinskym povazovany za duchovneho otca inkvizicie, v diele Bozi stat prvy krat nacrtol myslienky, ze cirkev ma pravo donucovat "neveriacich" k "pravde", kedze donucovanie k "pravde" nie je nasilie, ale starostlivost o blaho "neveriacich".
Origena nepovazujem za hovorcu celej cirkvi – len v tom vidim vyvin, akym sa cirkev uberala, aby sa to skoncilo onym kladivom na carodejnice – ktoreho obetami boli predovsetkym zeny. Podla by sa tym smerom uberala tak ci tak – kaciri boli vlastne ideologicki odporcovia cirkvi, az neskor sa tento pojem zacal zamerne ztotoznovat s carodejnictvom. Konieckoncov, zakon rimskeho cisara Justiana uz 1000 rokov pred inkviziou ziadal smrt upalenim pre kacirov, odpadlikov a heterikov – stacilo tento zakon oprasit. Cely hon na carodejnice bol presiaknuty sexualitou (resp. frustracie z jej potlacenia). Sud Svateho oficia spravovali vylucne mnisi dominikanskeho radu – muzi, celibatnici. Sprenger a Kramer boli rovnako dominikanski mnisi – autori Hexenhammer. Treti diel zaoberajuci sa vypocuvanim a mucenim „carodejnic“ je pisany vo forme odpovedi na 35 otazok a dolezitym bodom skumania je pohlavny zivot obete. Zlociny, za ktore sa upalovalo bolo „obcovanie s diablom“, podvazovanie potencie, carovanie lasky...
Asexualita cirkvi je skor faktom (resp. jej oficialna asexualita), ako nezmyslom a histroria tomu len svedci. Ze Peter bol zenaty a ze existuju teorie o tom, ze sam Jezis bol zenaty (v jeho veku by bolo potupou nebyt zenaty a navyse zidovsky zakon hovori, ze „nezenaty muz nemoze byt ucitelom“) – ma to nejaky vplyv na to, co sa dialo? Na to, ze cirkev presadzovala dogmy o asexualite, bezmanzelstva, potom manzelstva a asexualite?
Co sa tyka Augustina – to iste, vidiet tam vyvin, akym sa uberala ideologia v cirkvi. Ako som pisal, Augustinus ako prvy nacrtol myslienku, ze cirkev ma pravo donucovat neveriacich k „pravde“. Proti filozofom utocil aj Tertullianus, inak oponent Augustina, na ktorom cirkev takisto stavala a najma jeho vplyvom sa v Afrike zacalo sirit pustovnictvo a zakladali sa prve klastory: „po Kristovi nepotrebujeme vedychtivost, po evanjeliu nepotrebujeme badanie“, „filozofi su patriarchovia kacirov“, „bezmanzelstvo zvolit si treba, aj keby ludske pkolenie nazmar vyslo“.
Co sa tyka Tomasa Akvinskeho, ten idehu Bozieho statu rozvijal dalej – presadzoval zrchovanu moc papezskej moci nad vsetkym „svetskym“. Su to oporne body, na ktorych cirkev stavala svoju ideologiu.
Proticarodejnicke tazenie v masovom meradle zasiahlo Europu v obdobi renesancie, ale existovalo omnoho skor. Bez ohladu na to, ci bolo carodejnictvo az v 15. storoci definovane ako kacirstvo, uz papez Gregor VII (11. storocie) upozornoval danskeho krala, aby nedovoloval pripisovat nestastia zenam povazovanym za carodejnice. Sud Svateho oficia bol zalozeny v r. 1232, atd. Myslim, ze sa tykalo vsetkych krestnanskych cirkvi bez rozdielu – napr. v protestnantskej strasbourgskej dieceze dali v r. 1615-1635 umucit a upalit 6 000 „carodejnic“. V Europe popravili poslednu zenu ako carodejku v r. 1782 – bezprizornu svajciarsku sluzku. Dost mi behal mraz po chrbte, ked som cital tieto slova: „vdova po starom Anckerovi, tucna Hocknerova, dve cudzie zeny, dnanastrocne dievca, zena, dcera bentzovej, sama bentzova, 9-10 rocne dievca, slepe dievca, mensie dievcatko, sestricka predchadzajuceho, 24 rocna Lieblerova dcera, Bebelova dcera – najkrajsia panna v meste, student – rozumel mnohym reciam, pracka“ ... (akty mesta Wurzburg, kde v rokoch 1627-1629 upalili 157 obeti).
Cirkev sa volnej intepretacii Biblie snazila zabranit cirkevnym pravom - ktore donedavna malo (a niekde stale ma) najvacsi vplyv na zivot ludi. Na jednej strane tu je pribeh Marie Magdaleny - prostitutky, ktorej Jezis odpoustil hriechy alebo ono zname "kto z vas je bez viny, nech prvy hodi kamenom", ked farizeji pred Jezisa predviedli (co ine ako) cudzoloznu zenu. Ale na strane druhej slova apostola Pavla, v epistole Efezanom: "zeny budte poddane svojim muzom..., lebo ako muz je hlavu zeny, tak aj Kristus je hlavou cirkvi..., ako cirkev je poddana Kristovi, tak aj zeny svojim muzom vo vsetkom", alebo: "sluhovia, budte vsetkou baznou poddani svojim panom..., prave tak aj zeny budte poddane svojim muzom..."., Antoniusa Egyptskeho, povazovaneho za prveho krestanskeho mnicha: "ked uvidite pred sebou zenu...,...mate pred sebou diabla, hlas zeny - to je hadie sycanie", dalsie slova pripisovane apostolovi Pavlovi: "nedovolujem vsak zene vyucovat, ani nad muzom panovat...lebo Adam bol totiz prvy, len potom Eva a nie Adam sa dal zviest, ale zena sa dala zviest a dopustila sa hriechu", cim boli zeny vylucene z cirkevnych sluzieb a kleru - co zostalo faktom, napriek zenskym cirkevnym radom, idielogicko-filozoficke smerovanie krestanstva vzdy urcovali muzi. Dalsie slova apostola Pavla: "dobre je, ked sa muz nedotyka zeny...rad by som vsak bol, keby ludia zostali tak ako ja [bez zeny]...aj ti, co maju zenu, nech su, akoby nemali...aj ten co vyda dceru-pannu, dobre robi, ale ten co nevyda, lepsie urobi" - myslienky, z ktorych nepochybne cerpali idelogovia, na ktorych cirkev stavala, t.j. Origenes a Augustinus alebo Tomas Akvinsky (cerpajuc aj z Aristotela): "zena je rychlo rastuca zelina, nedokonaly clovek, ktoreho telo rychlejsie dospieva, lebo je menejcenne" - vidno tu tendenciu z biologickej ulohy zeny-matky urobit ulohu socialne menejcennej bytosti.
Co sa tyka klastorov a zenskych radov - v obdobi, ked klastory vznikali, to boli jedine stredoveke sidla ucenosti a vedy a klastorny zivot bol napriek svojmi asketizmu pre vydenencov spolocnosti jedinou prijatelnou a slusnou moznostou zaopatrenia - tym skor to platilo pre zeny... casto do klastorov vstupovali nemanzelske deti, opovrhovane ako plody hriechu alebo "padle" dievky (prostitutky), usilujuce sa o napravu zivota, resp. o znovuzaclenenie do spolocnosti - tuto sancu im dal papez Inocent III v 11.storoci (mimochodom, par rokov po zavedeni celibatu v cirkvi). Frustraciu z takehoto zivota, kedze mnohe obyvatelky a obyvatelia klasotorov v nich neboli dobrovolne dokumentuju aj pripady nerespektovania asketicky poziadavok cirkvi niektorymi samotnymi papezmi (Jana XXIII, mimochodom anulovaneho v 20. storoci novym papezom toho isteho mena, Pavla III, Alexandra IV, Bonifaca VIII, Pia III, aj homosexualnymi prehreskami znami Julius II, Julius III a Sixtus IV), sudobe humoristicke kresby, vytvarne a literarne diela alebo nalezy kostriciek novorodeniatok pri rekonstrukciach klastorov...
cirkev "zhora" a cirkev "zdola" - cirkev v moderných dejinách a druhý vatikánsky koncil
Pius IX. dal na konci 19. stor. definovat dva texty papezskej neomylnosti:
- papez ma mravne zavazny jurisdikcny primat nad kazdou narodnou cirkvou a nad kazdym jednotlivym krestanom
- papez ma vo svojich zavaznych magisterialnych rozhodnutiach dar neomylnosti, tieto zavazne rozhodnutia su neomylne vdaka zvlastnej podpore Ducha Svateho a su nemenne (nereformovatelne) vnutorne, nie vdaka suhlasu cirkvi
Papez Jan XXIII (1958-1963) -ten ktory anuloval hriesneho papeza rovnakeho mena z 15. storocia- ako 14-rocny napisal, ze v kazdej dobe sa musi vyhybat kontaktu so zenamim hraniu s nimi alebo flirtovaniu a mat na pamati slova „Ducha Svateho: Nedivaj sa na pannu, aby si nespachal poklesok a nevystavil ju pokuseniu a naslednemu trestu.“ Jeho naslednik Pavol VI prehlasil, ze „zena je spojena s predstavou panenskej cistoty“.
Este v 19. stor. cirkev trvala na tom, ze zeny nemozu mat volebne pravo, v roku 1994 papez Jan Pavol II vyhlasil za svatu Elisabettu Canorisi Mora, zenu, ktora radsej znasala tyranie svojho manzela a umrela, akoby mala porusit svoj manzelsky slub so slovami: „jej absolutna oddanost manzelskemu zvazku naplnila sviatost manzelstva“. Aj mariansky kult sa odrazil len v uctievani zeny – panny – svatice, nie zeny – druzky - milenky - priatelky – mimochdom, jedno zo zakladnych feministickych diel Simone De Beauvior (The Second Sex) je na listine zakazanych knih.
Jan Pavol II. vo svojom priznani viny v r. 2000 nepsomenul Pia XII. Ten este 8 rokov pred nastupom do uradu naliehal na nemeckeho kancelara Bruninga, aby uzavrel koaliciu s nacistami. Bol to on, co v r. 1933 uzavrel Reichskonkordat s nacistickym rezimom, co bola vlastne prva medzinarodna zmluva s Fuhrerom. Nikdy verejene nepouzil slovo "Zid" a to ani vtedy, ked "nariekal nad osudom nestastneho naroda". Nikdy neprotestoval proti norimberskym rasovym zakonom, udalostiam z Kristallnacht ani proti rozputaniu WWII. Nikdy nepodoporil verejny protest proti Hitlerovmu programu eutanazie (ake priznacne, vsak?) a nikdy nepodporil ani holandskych katolickych biskupov, ktori sa zastali Zidov a pomahali im.
Po vojne dal exkomunikovat vsetkych clenov komunistickych stran na celom svete, avsak Hitlera, Himmlera, Goebbelsa ani nahodou ;) Nebol tento papez vyhlaseny za svateho? (spolu s Piom IX., silnym antisemitom)
Spomeniem aj ignorovany fakt pokroku (alebo aspon potencionalneho pokroku) Druheho vatikanskeho koncilu v r. 1962-1965, ktory ohlasil (zaujimava to osobka) papez Jan XXIII. v roku 1959. Tento koncil, prvy raz v historii razne odmietol kolektivnu vinu Zidov sa smrt Jezisa Krista, uznal spoluvinu sa sirenie atisemitizmu a rozkol cirkvi. Za cirkvi boli uznane aj ostatne krestanske cirkvi. Doslo k prehodnoteniu postavenia laikov prostrednictvom farskych a dieceznych koncilov a laici mohli studovat teologiu (pripominam, ze jednou z prvych obeti inkvizicie bol spanielsky laicky kazatel okolo r. 300 tusim). Bola jasne potvrdena nabozenska sloboda, sloboda svedomia a ludskych prav, slobody, ktore boli predtym naposledy odsudene Piom XII. v r. 1953. Koncil uznal, ze spasa sa da dosiahnut mimo krestanstva, ze ju mozu dosiahnut aj agnsotici ci ateisti ako aj clenovia inych nabozenskych spolocenstiev.
V Konstitucii cirkvi sa koncil distancoval od chapania cirkvi, ako cirkvi nadprirodzenej rimskej rise, co bola vzita predstava od 11. storocia. Dokonca tu bola snaha v prvej verzii Konstitucie cirkvi tento absolutisticky, aristokraticky a klerikarizovany obraz cirkvi. Dalsie zavery v Konstitucii su, ze duchovni zastavajuci urad nestoja na Bozim ludom, ale su jeho sucastou, su sluzobnikmi. Napokon bol obnoveny aj diakonat (hoci sa dodnes tyka len muzov) a aspon pre nich neplati celibat.
Jan XXIII. vsak zomrel po jeho prvom zasadnuti a po nom nastupil Pavol VI. ktory mohol zmenit rozhodnutie koncilovej vacsiny osobnymi rozhodnutiami alebo zmenami v texte. Tak sa neudiali potom ani dalsie vyznamne zmeny, sobas knazov sa ani nedostal k diskusii, ronvako to dopadlo s rozvodom, novym poriadkom nominacie biskupov, reformou kurie. Zaujimavo to dopadlo s kontrolou porodnosti, v jedno jedine popoludnie vystupili traja kardinali s prihovorom za rozumnu nauku o antikoncepcii, Pavol VI. vsak diskusiu prerusil (podobne to dopadlo aj s maznesltvom odlisnych nabozenstiev) a riesenim otazky poveril papezksu komisiu. Ta rozhodla proti tradicnemu rimskemu uceniu, no jej rozhondutie Pavol VI. zmenil vo svojej nechvalne znamej encyklike Humanae vitae.
Chcem tym len napisat, ze snahy o reformaciu urcite su, tym padom podla mna pada nazor o principialnej zvratenosti cirkvi.
Dalsou vecou, ktora sa ignoruje, je to, ze je rozdiel medzi Cirkvou zhora a cirkvou z dola, resp. cirkvami zdola. Cirkev zhora, to je to, o com tu vacsinou hovorite, plujete na to, chrlite nadavky a pod. Cirkev zdola, to su samotnou Cirkvou perzekuovani telogovia a vyznamni aktivisti ako Hans Kung, Leonardo Boff, Charles Churan ci Ivan Gebara, biskupi napr. Pedro Casaldaliga (akitivista Hnuta bezzemkov v Brazilii), Raymond Hunthausen, Balasuriya (urcite sa aj na slovensku najdu, len si nepsominam na mena) a potom samotni krestania dolu, ano ti, ktori maju predmanzelsky sex, pouzivaju kondomy ci Hantikoncepciu, pripadne homosexuali, komunisti alebo ja neviem co, dokonca v niektorych pripadoch podporujuci a praktizujuci aborcie. Slovom bezni ludia, v mnohych pripadoch mozno prevalcovani dogmatizmom Matky Cirkvi modliaci sa k soske Panny Marie avsak v mnohych pripadoch voci papezskemu absolutizmu neposlusni. Dolu v jednotlivych spolocenstvach sa vedie uplne iny zivot a coraz viac sa tito krestania odcudzuju Cirkvi zhora.
Vysledky prieskumu z USA (1992, Gallupov ustav) > 87% americkych katolikov je za to, aby sa mohli slobodne rozhodnut ohladom otazky kontroly proodnisti, 75% podporuje sobas knazov, 67& je za knazsku vysviacku zien, 72% je za to, aby biskupa voli knazi a diecezny lud, 83% je za pouzivanie prezervativov, 74% podporuje svate prijmaneie pre znovuzosobasenych manzelov, 85% je za legalizaciu potratu aspon za urc. okolnosti, 81% sa nazdava, ze mozu byt dobrym katolikom, aj ked nesuhlasia s verejnym ucenim cirkvi.
V Rakusku a Nemecku podpisalo zatioal cca 2 miliony ludi Peticiu cirkevneho ludu iniciativy My sme cirkev, v Latinskej Amerike rozvijajuca sa teologia oslobodenia, su podla mna dokazom zivej cirkvi zdola.
Reakciou na Humanae vitae Pavla VI. a odmietnutie vysviacky zien Janom Pavlom II. mnohi katolici kurii vypovedali neposlusnost. Napr. v roku 1968 po vydani Humanae vitae podpisalo 1 360 teologov, muzov / zien z celeho sveta deklaraciu Za teologicku slobodu, na zac. 70. boli mimoriadne kriticke prispevky na diskusii o papezskej neomylnosti. Po zvoleni Jana Pavla II. mnozstvo knazov poziadalo o prelozenie do laickeho stavu a v podstate nastal velky prievan medzi buskupmi a telogmi a prirodzene nastal aj velky odliv zien z cirkvi.
Cirkev opustaju duchovni, ich pocet ako aj pocet kandidatov sa dostal na historicke minimum (onedlho nebude obsadena ani polovica postov duchovnych), media maju k cirkvi nepriatelsky postoj, v Nemecku 76% katolikov zavhruje papezsku neomylnost a podporuje Peticiu cirkevneho ludu, pocet krstov klesol o tretinu, pocet cirkevnych manzelstiev o 2/3, klesa pocet ludi, ktori pravidelne chodia do kostola, rapidne klesa ucast v zenskych radoch.
kres?anstvo / náboženstvo a veda - "jinak proti věřícím nic nemám, je to jejich věc, (i když je mám trochu za hlupáky)"
Antropicky princip, ktory predostrel Carter v ’74 je v bodke o tom, ze vesmire sa nachadzaju vlastnosti, aby boli vytvorene bytosti schopne vedomia a inteligencie, jednoducho: veci vo vesmire sa deju a diali tak ako sa deju a diali, lebo sa nemohli a nemozu diat inak – cize neexistuje iny vesmir od toho, ktory stvoril cloveka. Divergencia vesmirov bola navrhnuta, aby sa vyriesili paradoxy vzisle z kvantovej fyziky, opisujucej realitu z oblasti pravdepodobnosti – takato interpretacia sveta, kde udalosti nemozu byt presne predpovedane ale len opisane sa nepacila velkemu poctu fyzikov, vratane Einsteina. Jednoduchy priklad: mys v krabici. Je sanca jedna ku dvom, ze mame pravdu, ak povieme, ze mys je mrtva. Ak do krabice nenazrieme, krabica sa sklada z dvoch kvantovych realit: zo zivej mysi a mrtvej mysi. Aby sa napravil tento paradox, mnohi fyzici sa odvolavaju na teoriu pararelnych vesmirov – v jednom vesmire je mys mrtva, v druhom ziva – dva vesmiry, medzi ktorymi nie je mozne nijake spojenie. Takto je mozne predpokladat nekonecne mnozstvo pararelnych vesmirov. Ak vsak do krabice nazrieme, jeden svet anulujeme – bud je mys mrtva alebo ziva. Teoria pararelnych vesmirov hlasa, ze obidva stavy mysi su irealne, tym ze nazrieme do skatule vsak jeden svet materializujeme. V tomto zmysle vsak sam akt pozorovania vsak ovplyvnuej a determinuje realitu. V com je pointa: vyvoj dvoch paralelnych a odlisnych svetov by sa mohol postupne diferencovat, az by boli uplne odlisne alebo inak: nasu skutocnost by obklopovali milardy odlisnych svetov, pricom by sa kazda nova realita delila dalej v zavratnom procese bez konca – predstav si, ze si ty a miliardy tvojich kopii a z kazdej by vznikalo miliardy novych donekonecna….Toto tvrdenie znamena predpoklad, ze sa realne stane vsetko, aj to co sa nikdy nestane – vlastna skutocnost by zanikla medzi miliardami inych skutocnosti. Tuto hypotezu uz zavrhuju aj niektori jej zakladatelia. Virtualne je mozna existencia inych paralelnych vesmirov – virtualnych, v okamihu, ked sa udeje nejaka skutocnost, tak sa materializuje a nekonecne mnozstvo virtualnych udalosti zanika a odnasa so sebou miliardu virtualnych parealelnych svetov a zostava len nasa vlastna nedelitelna realita. Aby som sa vsak vratil k antropickemu principu. Pozoruhodne je, ze na zaciatku stvorenia nebola ziadna nahodna udalost, ale nekonecne vysoky stupen poriadku – prapovodny vesmir obsahoval vsetko, co mal obsahovat, aby sa diali veci, ktore sa diali.
Cuduj sa svete, vo vesmire je mozne najst poriadok a nemusi to byt pokus zufaly. Ako si sam pisal, keby sa jedina kozmologickych konstant co len trochu zmenila, potom vesmir, tak ako ho pozname, by sa urcite nemohol zjavit. Napriklad povodna hustota vesmiru: keby sa co len trochu odchylila od kritickej hodnoty v 10-35 (10 na minus 35) sekundy po bing bangu, vesmir by ani nemohol vzniknut. Vesmir bol hned po svojom vzniku dokonale vyvazeny, dnes vztah medzi hustotou vesmiru a povodnou kritickou hodnotou vyvazeny cislom 0,1 – v kritickom case 10-35 (10 na minus 35) sekundy po bing bangu sa blizil k cislu 1 a odchylka od kritickeho prahu bola ooamih po bing bangu vynimocne mala. To umoznilo spustenie vsetkych nasledujucich faz. Dalsi priklad nekonecne vyssie poriadku v “chaotickom” vesmire: ak by bola intenzita pola jadorvych sil ovladajucich sudrznost atomoveho jadra o 0,01 vacsia. Jadra vodika by zostali volne, kombinovali by sa s inymi protonmi a neuronmi, co by viedlo k vzniku tazkych prvkov. Potom by neexistoval vodik a ten by sa nemohol spajat s atomami kyslika a nezvnikla by voda. Naopak, keby boli tieto sily o 0,01 mensie, jadra vodika by nemohli spolu reagovat a bez ajdrovej fuzie by nevznikli slnka, zdroje enegie ani sam zivot. Rovnako sa to tyka elektromagnetickych sil (viedlo by to k znemozneniu chemickych reakcii vyolyvajuce z prenosu elektronov k inym jadram, nemohlo by sa vytvorit vela prvkvov obsiahnutych v molekylach DNA), tiaze (nevznikli by vodikove oblaky, tie by sa nemohli kondenzovatm nevznikli by jadrove reakcie a hviezdy by sa neboli zapalili alebo naopak, hviezdy by sa rozhoreli tak silno a zhasli tak rychlo, ze zivot by ani nebol stacit zvniknut).
Matematici stale nepredlozili celu historiu nahody, dokonca ani nevedia, co to je. Na zaklade pravidla odvodeneho z numerickych rieseni algebrickych rovnic sa naprogramovali stroje “na vznik nahody”. Zakony pravdepodobnosti naznacuju, ze tieto pocitace by museli ratat miliardy milirad a miliard rokov, kym by sa dostali ku kombinacii cisel porovnatelnych s tymi, co umoznili vznik vesmiru a zivota. Inymi slovami, matematicka pravdepodbnost, ze vesmir je vysledkom nahody je takmer nulova – obrazny priklad: keby mal golfista na prvy pokus trafit jamku na marse.
Nahodne vytvorenie pouzitelnej molekuly RNA by trvalo sto tisic raz viac ako je celkovy vek vesmiru a keby mal ocean zrodit vsetky izomery, ktore sa nahodou mohli vytvorit z jednej molekuly obsahujucej stovky atomov, bola by vznikla viac ako 1080 (desat na osemdesiatu) moznych izomerov. No cely vesmir urcite obsahuje menej ako 1080 atomov nieto izomerov – jediny nahodny pokus na vznik zivot by stihol vycerpat cely vesmir.
Na co tolko omacky: ako vidno, vsetko sa dialo presne tak ako sa malo, akoby nejaka nekonecne vyssia inteligencia cely tento proces riadila, akoby vsetko bolo dane dopredu a nemohlo byt inak.
Astrofyzici pokladaju za pociatocny bod prve miliardtiny sekundy po stvorenu, Ide o cas 10 na -43 sekundy po prvotnom vybuchu. V tom case bol cely vesmir, so vsektym, co bude obsahovat neskor – s galaxiami, planetami, Zemou, atd. – obsiahnuty v guli o priemere 10 na -33 centimetra – na porovnanie, priemer atomoveho jadra je 10 na -13 centimetra. Hustota a teplota povodneho vesmiru je nepredstavitelna – ide o extremne horucavy, za ktorymi sa ruca ludska fyzika. Problem je v tom, ze fyzici nemaju ani najmensiu predstavu o tom, co sposbilo zjavenie vesmiru. Mozu sa vratit do tzv. Planckovho casu, teda 10 na -43 sekundy – ale nie dalej. Veda nedokaze kvoli extremnym gravitacnym silam vysvetlit spravanie v takychto podmienkach. V pociatocnom vesmire nie je ziadna galaxia, ani planeta, na ktou by tato extremna gravitacia mohla posobit – a predsa tam je a je prekazkou pre akekolvek skumanie. Za Planckovym murom je abslutne tajomstvom, proste koniec cesty k zaciatkom, posledna hranica ludskych vedomosti. Samozrejme, ze boli pokusy nazriet za Planckov mur, ale nic zrozumitelne z toho nevyplynulo, resp. „cosi, kde sama struktura priestoru sa prepadla do takeho intenzivneho kuzela gravitacie, ze cas preletel od buducnosti do minulosti a na dne kuzela vybuchol do miliard okomahov rovnajuci sa vecnosti“.
V kvantovej fyzike neexistuje prostriedok na predvidanie individualnych alebo ojedinelych udalosti. Ak by si zatvoril radio do trezoru a za 1 600 rokov ho otvoril, nikto ti dnes nedokaze povedat, ktore konkretne castice radia sa podla zakona radioaktivneho rozpadu zmiznu. Neexistuje nijaky prostriedok, ktory by urcil, preco sa jeden atom rozpadne skor ako druhy – aj ked je mozne povedat, kolko sa ich rozpadne.
Napada ma pokus, o ktorom som cital. Medzi fotograficku platnu a zdroj svetla vysielajuci fotony smerom k clone je umiestnena clona prevratana dvoma pararelnymi vertikalnymi strbinami. Ked su fotony vysielane jeden za druhym, nie je mozne povedat, cez ktory otvor foton prejde, ani kam presne dopadne na fotografickej platni. Napriek tomu asi po tisicej davke fotony nezanechaju na fotografickej platni nepravidelnu skvrnu, ale dokonale usporiadany tvar, ktory bol dokonale predvidatelny. Dalsia faza pokusu: ked je jedna strbina zakryta, fotony musia prechadzat cez druhy otvor. Aby sa zvysila schopnost sledovat pokus, intenzita svetla je znizena natolko, aby „vystrelil“ jeden foton., ktory prejde otvorenou strbinou a narazi na platnu. Potom sa uzavrie strbina druha a dalsi foton by mal logicky dopadnut na rovnakom mieste, ale dopadne na druhom. Otazka znie: ako foton vie, ktora strbina je otvorena? Otvorenie inej strbiny zmenilo spravanie druheho fotonu. Keby sa v „strielani“ fotonov pokracovalo bez „mierenia“ pri otvorenych oboch otvoroch, fotony by na fotograficku platnu dopadli v podobe dokonale usporiadaneho pasu, v podobe interferencnych pasov. Dalsia otazka je: ako jednotlivy foton vie, kam ma dopadnut, aby spolu s ostatnymi vytvorili tento dokonale predvidatelny a usporiadany tvar? Ako castica vie, ze su dve strbiny?
A tu je odpoved na tvoju otazku. Castica existuje v podobe bodoveho objektu definovaneho v case a priestore len ak je pozorovana. Inak povedane, svet sa determinuje v uplne poslednej chvili, v okamihu pozorovania. Predtym v podstate nic nie je realne. Len co foton opusti zdroj svetla, ako taky prestava existovat a stava sa radom vln pravdepodobnosti a povodny foton je nahradeny nekonecnostou zdvojeni, postupujich v podobe vln rozlicnymi trasami az po platnu (tzv. fotony fantomy). Potom staci, aby sme platnu pozorovali a vsetky fotony fantomy zmiznu a zostavajuci foton sa stava realny. V kvantovom chapani existuju dva svety: v jednom castica prechadza jednym a v druhom druhym otvorom – a realny svet je vysledkom prekryvania tychto dvoch alternativnych realit. Plynu z toho dva zavery: teoria pararelnych vesmirov a realit – spomenul som vyssie a potom, ze nikto nie je schopny urcit, co sa odohrava na urovni fotonu, ked sa rozhoduje ktorym otvorom prejst. V tomto pripade je odpovedou na otazku „co umoznuje fotonu vybrat si trasu“: vedomie pozorovatela. Tento jednoduchy pokus dokazuje, ze nezijeme vo vopred urcenom svete a ze sme slobodni a mame moc v kazdom okamihu vsetko menit.
"nechapu jak muze nekdo hledat neco dobryho na slepe vire ktera zavinila prave ty křižácké války, upalování čarodějnic"
Pozor, toto čo tu píšem nie je propagácia kres?anstva ani naopak jeho zatracovanie. Snažil som sa urči? mantiley toho, čo je pre prípadnú diskusiu a stret názorov potrebné vedie?. Teda, že pôvodná cirkev s dnešnou nemá nič spoločné, dokonca možno už ani v 2. stor. n.l. nemala. "Cirkev zdola" nemienim idealizova? na dokonalácg baránkov božích, ľudí, ktorí nie sú ovplyvnení reakčnými dogmami vatikánskej kúrie.
Odporúčam si chyti? nejakú knižku o cirkevných dejinách, pútavejšiu kovbojku som snáď nikdy nečítal. Teraz som si este spomenul ako v polovici 19. sotr brojil vtedajsi papez proti zelezniciam ako Satanovmu vynalezu. Križiacke vojny a upaľovanie čarodejníc totiž nie sú predmetom viery. História pozná pápežov, ktorí sa navzíjom exkomunikovali, vraždili, poprípade vyhrabali mŕtvolu pápeža-protivníka a nechali ho posadi? na trón a potom Svätým ofíciom odsúdi?. Kacírstvo bolo pôvodne používané na odstránenie politických odporcov, dogmu o čarodejniciach a napokon aj všetky rozkoly cikrvi vznikali z domúšľavosti rímskej aristokracie o ich všemohúcnosti. Veď Innocent VIII., ktorý svojou bulou značne podnietil hon na čarodejnice sa verejne priznal k svojim nemanželským de?om a so všetkou slávou im usporiadal svatby vo Vatikáne. Dá sa hovori? o fanatzime, keď sami pápeži sa tým neriadili?
Pretože cirkev v histórii neutlačovala len pohanov, svojich politických odporcov. Ale aj kres?anov samých a to je fakt, na ktorý sa zabúda. Katolícka cirkev tvrdo rozprášila spontánne rády v Holandsku a Švajčiarsku, podobne sa to dialo aj s niektorými mníšskymi rádmi a rovnako by to dopadlo aj s Františkom z Assisi, neby? toho, že vetdajší pápež Innocent II. bol natoľko bystrý politik, že si bol vedomý, čo by to spôsobilo a radšej františkánksy rád prispôsobil hierarchii cirkvi. Podobne bystrý však už nebol pápež za čias Luthera.
"bibli jsem cetl ty pomylence a timto si teda beru pravo ti rict zdechni! na takovy sracky tu nikdo neni zvedavej,leda,ze by tu byly fotky tebe a tvych soukmenovcu jak visite za streva nekde za mestem."
Keby sa takyto prispevok objavil na nejakom NS webe, nic by to so mnou neurobilo. Pretoze mam dojem, ze prave to sa dialo pocas WWII so Zidmi. Alebo nie?
Krestanstvo a hc/punk? Mam dojem, ze v tychto scenach je velmi siroke spektrum ludi, tak ako si Houdy praje, aby bol hardcore feminisiticky (aj ja a nie je), tak si niekto praje, aby bol ateisticky (a asi z niektorej casti nie je). Osobne necitim potrebu hladat diskurz podobny jesusfreak a ani nechcem napisat, ze podporujem omse, modlenie na hc koncertoch. Napokon, krestanstvo nie je jedine nabozenstvo na svete.
Chcem len napisat, ze homosexualita uz skoro 30 rokov (podla Amrickej asosiacie psychologov a psychiatrov) nie je povazovana za dusevnu poruchu a nevsimol som si, ze by vyznanie nabozenstva niekedy za poruchu povazovane bolo.
Ak to niekto docital az sem, tak dakujem. Dufam, ze to preslo cenzurou na czehcore a pripadnemu cenzorovi tymto dakujem. A este raz chcem opakovat, ze sa nesnazim propagova krestanstvo alebo naopak ateizmus.
Jozef
razzle_dazzle@prasopal.sk
Více na old.czechcore.cz
|
