Revenge of the nerds číslo dva som si vypýtal od uja Kloučka po tom čo sme si vymieňali trika za asfalty. Už dlho sa mi nedostal do rúk kvalitný zine a to nehovorím, že ten náš je jednička, sú horšie a lepšie čísla, čítať rozhovory o tom kto čo vydal a ako bolo na turné ma čítať nebaví. Naposledy ma prekvapila akurát Trhavina a odvtedy nič. Tých papierových zinov je málo a každý jeden si zaslúži pozornosť či už je lepší, alebo nie. Na konci dňa je v tom fúra času a lásky každého autora.

Vedel som, že Nerdov robí Šaman a Marek Zeman, ktorý spolu hrali v mnohých pražských emo smečkách, sú DIY a vegáni a majú za sebou už prácu na iných zinoch. Veľmi som sa tešil na tento nový zine a na jeho obsah.

Pravdu povedať som sklamaný. Čakal som viac hlavne preto, že Šamanové aj Marekové aktivity sledujem z dialky a tak povediac si myslím, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke a chalani sa zaújmaju o viac ako len muziku v scéne. Teda aspoň som mal z nich ten pocit a preto som očakával viac článkov, ktoré by sa vynímali z kruhu hard core punku, venovali by sa lokálnemu aktivizmu či ich práci, aj keď jeden náznak v zine bol. K obsahu Nerdov 2.

Úvodné slová od dvoch šéfov Šamana aj Mareka dvoch šéfikov zo Stovežatej, po ktorom nasleduje rozhovor s Palahniuk, ktorý je asi jeden z rozhovoroch, ktorý sa dá čítať a na základe neho si určite kapelu vyhladám a vypočujem.

Po ňom následuje článok o autorovi Fight club-u Chuck Palahniuk.

Nemám rád tento „trend“ následovania kultu osobnosti či vecí. Zrazu všetci čítajú Palahniuka, všetci fotia Lomom, nosia knírky, následujú Crimething, vyberajú kontajneri jeden deň na druhý deň to už kúl nie je – ja to proste nemusím a Nerdi mi tieto veci znovu pripomenuly.

Následuje rozhovor prebraný z Heartattack-u vedený Mariane Hofstetter z labelu Ape must not kill an ape a Andy Maddox z nejajek kapely, ktorý debatujú o Fight club? To naozaj?

Pure heart records rozhovor o doskách a vegánstve, inak vydávajú zaujmavé kapely a oplatí sa ich podporiť.

Informačný rozhovor s vegan straight edge kapelou Black Kites, kde sa dozviete čo radi čítajú, aké filmy majú radi, prečo nemajú basu a prečo sú vegáni.

História kapely Dakhma a výpych ich koncertov počas pôsobenia je nostalgická spomienka na bývalú kapelu tvorcov.

Po ňom následuje jediný článok, ktorý sa mi páčil a keby chalani postavili číslo zinu na tejto téme určite by to zine spravilo omnoho zaujmavejší a nasmeroval možno viacero ľudí na túto problematiku či prácu čo si osobne mylím, hard core punk by mal smerovať k práci s ľudmi a pre ľudí. Je to príbeh človeka, ktorý trpý depresiou – mentálnou chorobou. Určite si to prečítajte a skúste sa vcítiť do všetkých tých obtiažnosti, ktoré sú s tým spojené. Skvelé spestrenie zinu.

Ďalej je predstavenie labelu Affinity index v klasických cez mail robených rozhovoroch, sám to nerád robím, ale keď niečo milujete, alebo kapelu tak sa snažite aspoň niečo o nich dostať.

Na nasledujúcich štyroch stranách je súpis kníh, ktoré by ste si asi nemali nechať újsť, alebo si čo to o nich nájsť.

Politickú stránku zinu zastupuje rozhovor s aktivistom Anarchist Against The Wall, jo nejde o stenu Pink Floyd, ale o múr medzi Palestínov a Izraelom. Pravdupovediac anarchistické aktivity nepodporujem a jednoznačne tento konflikt nie je jednoznačne čierno – biela záležitosť. Čo ma dostalo je záverečná veta: „Jednou, až skončí okupace, budeme bojovat proti tvému státu“. Ty vole tomu hovorím strata času.

Rozhovor s kapelou Furnace je o turné, ich albumoch a aké to je byť na turné v Európe. Tento článok mi udrel do palice, nie jeho obsahom, ale tým, že by som mal stiahnuť rozhovory čo som robil do HCLKYD, aby som sa vyhol zbytočného plýtvania papiera v zine na americké kapely a ich nudné odpovede.

React with protest rozhovor predstavuje label zameraný na emo screamo a vypadá to na sympatického týpka.

Who calls so loud je ďalší z rozhovorov a po ňom ďalší s labelom GASR. Medzi tým sa mihol článok aktivite zdielania ovocia z ovocných stromov. Tak to by som chcel vidieť ako sa to uchytí v mestách, haha. Bože, sorry, ale už to vidím. Jeden deň zasadené na druhý deň už presadené. No a na záver vegánske recepty.

Revenge of the nerds 2 je retro. Neviem či to bol zámer, alebo to len tak prišlo.

Áno scéna dnes je hodne mimo aktivizmu, ale písať o tom byť vegán či straight edge, či aku muziku niekto počúva a koľko dosiek má doma?

Chalani, fakt som čakal niečo údernejšie a zaujmavejšie.

Grafika zinu je postavená na cut and paste štýl. Určite vyzdvihujem DIY prístup, aj to že je ďalší zine vonku a štafeta ide ďalej, ale žial bohu žiadne nakopnutie.

Čo s tým chalani urobíme?

Nenechajte sa odradiť mojimi kecami, na konci dňa je to len môj názor a sami viete, že čím som starší, tým som horší a horší frfloš, choďte si zine kúpiť kým je.

Zoženieš u Samuel records, alebo priamo u tvorcov na lakme.is.dead at seznam dot cz

Mier.