Úvodzovky som tam dal preto, že som niečo, čo sa definuje ako „chlap“ a predpokladá sa, že „mám“ penis, eventuálne „vlastním“ niečo „mužský“ mozog. Ako je jasné, že nehovorím za „chlapov“ v „scéne“, tak musím chápať rovnako aj reakciu dvoch „holiek“ na Hodyho článok. „Holky“ sa štylizujú do roly hovorkýň, ktoré majú snáď prezentovať „co říkají samy ženy“ v „scéne“, že hovoria za „ženy“ svojimi vlastnými „ženskými“ očami. Pokúsim sa na problém sexistickej „scény“ pozrieť úplne z iného pohľadu, ako tendenčne z „mužského“ alebo „ženského“.
O nejednoznačnosti útlaku a pohlaví
Úvodzovky nateraz nechám bokom a možno sa im budem venovať neskôr. „Ti zlí, bezohlední muži“ je úplne pomýlené prekrútenie „sociálnych tlakov patriarchálnej spoločnosti“. Ten „sociálny tlak“, aspoň ako ho chápem ja, vôbec nie je o dileme šmikovať/nešminkovať. V prvom rade pôsobí ako regulačná fikcia, ktorej prejavom je jednoznačnosť a rozdielnosť pohlaví, teda ženského a mužského a ktorá pôsobí v rámci tzv. heterosexistickej normy. Niekde som teraz čítal, že kto má moc pomenovať, má aj nástroje k tomu, aby utláčal alebo parafrázujúc Judith Butler: Označiť niekoho za Iného je prvý krok k tomu, aby sa stal hovnom – z toho dôvodu niektoré feministky hovoria o mužskom ako „univerzálnom“ V histórii a najmä židovsko-kresťanskej európskej tradícii mali moc muži a teda mali aj moc označovať a pomenúvať: žena je z rebra mužovho, nie je dielom Božím a ani ním nemôže byť, pretože žena ako protiklad muža, má sklony muža zvádzať (k hriechom), obcovať s diablom a hej hlas je syčaním hada. Systém označovania, ktorý vytvoril identitu muža a ženy a ktorý v konečnom dôsledku spôsobil aj útlak žien, tak má v historickom kontexte mužský podpis. Systém logicky obsahuje aj pravidlá, medzi ktoré môžme teda zaradiť defínciu a existenciu muža i ženy, teda jednoznačnosť pohlaví, penisov a vagín, ale aj povinnú heterosexualitu, ktorá spája tieto protiklady, muža so ženou a penis s vagínou do tzv. zákona. Foucault preto hovorí o sexualite ako o „historicky špecifickej organizácii moci“, ktorá definovala a určila tento zákon. Keďže zákon trestá, musí si vytvoriť objekty, ktoré by odmietol, trestal a utláčal. Ale ak hovoríme o útlaku, neznamená to, že utláčateľ/ka a utláčaná musia byť „ontologicky“ rozlíšení/é, pretože znakom represie je aj to, že vytvára objekt, ktorý odmieta a trestá, inak by útlak stratil svoj zmysel. Inak povedané, utláčateľom žien, v rámci tohto zákona, môžu byť nepochybne aj ženy, pretože vytvorenie a definovanie odmietaného objektu zároveň vytvára činiteľa samotného potláčania – ako bol Hitler Árijcom, tak aj žena sa môže stať v tomto zákone mužom.
Nietzsche tvrdil, že „za aktivitou, konaním, pôsobením, niet bytia – aktér je aktivite pribásnený a aktivita je všetkým.“ Na základe tohto výroku možno aj povedať, že pohlavná identita, ktorá je za prejavmi pohlavia, sú vlastne prejavy a znaky, ktoré pohlaviu pripisujeme. Pohlavie je teda znakom atribútov, ktoré navzájom nesúvisia a v konečnom dôsledku konštrukciou, fikciou. Pretože pohlavie kvalifikuje telá ako ľudské telá a dieťa sa humanizuje napríklad výrokom: „Je to chlapec/dievča“, pohlavie je premenlivým kultúrnym výsledkom a ktoré je ustanovené cez opakujúce sa akty. Aby som to príliš nezamotal, odkazujem na tento príspevok:
Otázka teda nestojí: „Tak mi ukažte toho, kdo mě nutí vypadat k světu“. Ale tak, že tento útlak je stále platný a prečo ženy sú znásilňované, zneužívané, hľadajú azyl v centrách obetí domáceho násilia
O sexistickej scéne
Sexizmus scény teda vôbec nestojí na „mužoch“ a „ženách“, ale na kopírovaní týchto vzťahov a podriadeniu sa zákonu. Neviem, či to stojí za to rozmazávať, nie je to tak dávno, čo sa v Bratislave vyskytol pokus o znásilnenie účastníčky koncertu a čo sme riešili na Slovensku bojkot iste punkovej kapely, ktorej frontman nemá evidentne s týraním žien problém.
Tiež ma nezaujíma otázka „koľko“ žien je v kotli a nemám špeciálnu požiadavku, aby ženy túžili po tom vybiť si zuby v kotli v rovnakej miere ako muži. Skôr mi ide o to, „prečo“ ženy do tých kotlov nechodia a ak do nich chodia, tak sa „musia“ prispôsobiť „mužskej“ väčšine. Toto som napísal po po poslednom koncerte Balaclavy v Bratislave:
hej, ako vždy, chlapi v kapelách mali gule, chlapi pred kapelou mali ešte väčšie gule - spotené maskulínne hovädá sa v predu okopávajú a válajú po sebe. celkovo to bol nájeb jak piča, my chlapi sme sa z toho porád urobili a pre holky to bolo asi sexy lebo sa zapojiť neodvážili (česť "falickej" výnimke).
Ja vnímam agresivitu hc/punku ako jeden z dôvodov, prečo sa o tomto celom vôbec bavíme a tiež niečo, čo mi pije krv už pekne dlhú dobu. Niekde mám založený rozhovor IF THERE IS A HOPE pre bratislavský zine Tutti Frutti, ktorý myslím už nevyšiel:
7. Čo si myslíte o sexizme v BA scéne? (je, nie je, veľa, málo, treba, netreba)
Je nejak bratislavská scéna oproti mimobratislavskej nejak špecifická? Môj názor, je, že ak hovoríš o "-izme", nemôžeš poveda?, či je ho veľa/málo. Sexistov nikto neeviduje, tak ti ani to poveda? neviem. Ako nad tým rozmýšľam, podľa mna sexizmus v scéne je - hlavným znakom je to, že je v nej málo dievčat. A najmä aktívnych. Ak feministky hovoria o patriarchálnej spoločnosti, je reč o spoločnosti tvorenej mužmi, pre ich uspokojenie a v ktorej sa najmä muži cítia dobre. Tak to podľa mňa aj je so scénou a je mi jedno, či je to kvôli tomu, že sa dievčatám tá hudba nepáči, resp. podľa niektorých názorov, že je na ne príliš tvrdá (sexistický postoj v podstate). Viď postoj väčšiny k indie rocku, emo rocku, folku a pod. - nejde o tvrdé štýly a sú vysmievané. Čiže scéna je o "tvrdých" ľudoch, ich výzoroch, štýle života a agresívnej hudbe, dominujú v nej muži. Tým pádom v nej nevidim alternatívu voči mainstreamu, keď nie je schopná "zmäkči?", tzn. akceptova? aj menej agresívne štýly alternatívnej hudby a popri tom, bez vz?ahu či k tvrdej alebo inej hudbe, prirodzene vytvori? prostredie pre realizáciu dievčat. Tým pádom potom nechápem tú hru na politické kapely a texty. Scéna nie je hnutím, nie je alternatívou, je len ďalším imigovým ghettom. Tak to vidím ja.
Základným problémom ľudí v scéne je, že si myslia, že sexizmus je to "keď chlap robí žene zle". To nie je pravda, slová máme na to, aby sme ich používali pre ich význam a nie preto, aby sme im prisudzovali význam nám vlastný a domnelý. Sexizmus je diskriminácia na základe pohlavia na, čo sa presne v scéne deje a je jedno, či je to niekoho úmysel alebo nie. Je to fakt.
Na druhej strane, ak slovo "sexizmus" vymeníš za slovo "rasizmus", nastane zaujímavá situácia, pretože v scéne je málo Rómov a rasizmus takisto neznamená to "keď beloch robí Rómovi zle", ale diskrimináciu na základe rasy. Čiže, ak je scéna sexistická, podľa rovnakého princípu je aj rasistická - lebo je v nej málo žien a málo Rómov. Zdrvujúce, však?
Avšak, na to aby scéna nebola sexistická, musela by ma? potenciál, aby v nej aj ženy mohli rozvíja? svoje schopnosti bez obmedzenia - a ten potenciál tam podľa mňa nie je, čo dokazuje nízky počet dievčat v scéne a aby nebola rasistická, musela by ma? potenciál, aby v nej aj Rómovia mohli rozvíja? svoje schopnosti bez obmedzenia - a ten potenciál tam podľa mňa je. Čiže scéna nie je rasistická, ale je sexistická. Rómovia v scéne nie sú, pretože narážajú na kultúrnu barikádu. Ženy v scéne nie sú, pretože narážajú na genderovú barikádu - barikádu sociálnych vz?ahov, absenciu možnej sebarealizácie, rozvíjania sa a uspokojenia žien v scéne.
Nemám pocit, že sa odvtedy stalo niečo, čo by ma prinútilo zmeniť (pre niekoho „mužský“) pohľad na vec. „Scéna“ podľa môjho názoru nie je žiadny protipól mainstreamu, je len subkultúrnym ghettom s rovnakými stereotypmi prevzatými z „patriarchálnej“ spoločnosti, „scéna“ je jej súčasťou. Myslím, že „scéna“ je rovnako konzervatívna/liberálna, sexistická/feministická, homofóbna, atď. ako celá spoločnosť, len je to menší vzorec. Alebo sa spýtam inak: Prečo spevák kapely DISPOSE nemá rád homosexuálov a jeho argumenty boli takmer totožné s tým, čo sa písalo v encyklike vydanej Kongregáciou pre náuky viery Rímsko-Katolíckej Cirktvi, podpísanej Ratzingerom a Wojtylom? Prečo, keď som sa spýtal gitaristu kapely ADACTA, že prečo je teda tak málo aktívnych žien v scéne, odpovedal, že je to „pre ne príliš drsná hudba“?
Kráčame do temnôt
www.prasopal.sk
Více na old.czechcore.cz
|
